Aký máte názor na spoluprácu advokáta s políciou využitím inštitútu agenta? Pretože toto je vec, ktorý komora Márii Mešencovej najviac vytýka. Mala to iba oznámiť a ostatné nechať na políciu. Takto vraj bola narušená dôvera medzi ňou a klientom.   

Odhaľovať korupciu inými prostriedkami ako prostredníctvom agenta, je takmer nemožné. Nemožné preto, lebo korupcia sa deje v utajenom prostredí. Je tam ten, čo dáva a ten, čo berie, nikto iný. Štát je teda pri dokazovaní v dôkaznej núdzi. U nás žiadny zákon nezakazuje advokátovi pôsobiť ako agent. Problém by nastal iba vtedy, ak by advokát robil agenta polície vo vzťahu k vlastnému klientovi, t.j. ak by odhaľoval korupciu svojho klienta. Vtedy by šlo o porušenie vzťahu advokát – klient, ktorý musí byť dôverný. V tomto vzťahu však šlo o vzťah „advokát – iný advokát“, kde sa ten iný advokát snažil docieliť marenie spravodlivosti v tom, aby klient Márie Mešencovej poprel pôvodnú výpoveď. Takže jej rozhodnutie spolupracovať s políciou bolo absolútne správne, adekvátne a odvážne. Postavila sa predsa na stranu dobra. Slovenská advokátska komora sa, žiaľ, postavila na opačnú stranu.

Komora však argumentuje, že advokátka takto stratila svoju nezávislosť – ako agentovi je mohli byť potenciálne odpočúvané telefonáty a logicky tak mohli byť tiež vyzradené tajné informácie, ktoré jej klienti do telefónu zverili.

Každý z nás predsa môže dať súhlas s odpočúvaním vlastných telefonátov. Čo by sa stalo, ak by bol nejaký advokát vydieraný organizovanou skupinou a za účelom zistenia páchateľov by dal súhlas na odpočúvanie svojho telefónu? To by predsa bolo v úplnom poriadku. Navyše – ak advokát vie o odpočúvaní telefonátov, pretože na to dal súhlas, môže veci, podliehajúce mlčanlivosti, vybaviť iným spôsobom ako telefonovaním. A aj keby tam bol údaj, ktorý je chránený mlčanlivosťou, štát ho nemôže použiť v trestnom konaní. Okrem toho - advokát môže byť odpočúvaný aj bez svojho súhlasu, pokiaľ je podozrivý a existuje odobrenie súdom. Také prípady predsa boli aj v minulosti.

Komora podľa mojich zistení minimálne v dvoch prípadoch porušila predpisy – jednak dotknutej advokátke nedoručila podnet na disciplinárne stíhanie a jednak aj samotné rozhodnutie senátu jej bolo doručené až po cca 2 mesiacoch.

Myslím, že disciplinárny senát sa snažil využiť dlhšiu dobu preto, aby aspoň nejako zdôvodnil svoje rozhodnutie. Nevie ho totiž oprieť o žiadne zákonné ustanovenie. Takže v tomto prípade prekročili lehotu zrejme preto, lebo boli v argumentačnej núdzi. To však už v tomto okamihu nie je také zaujímavé, podľa mňa je škandalózne skôr to, že sa komora postavila na stranu korupcie. A to je neakceptovateľné, pretože korupciu nikdy nepotrieme, ak nebudeme mať odvážnych ľudí, ktorí budú na jej odhaľovaní spolupracovať so štátom. Odvážnych ľudí, ako bola a je kolegyňa Mešencová. A ak takýchto ľudí budú stavovské organizácie ešte aj sankcionovať, dokonca tak, že prídu o živobytie, tak to považujem za škandalózne a neakceptovateľné.

V rozhovore so mnou šéf komory p. Detvai zapochyboval, či by ste jej ponúkli obhajobu aj vtedy, keby nebolo krátko pred voľbami.

Ja som do právneho poriadku presadil možnosť aktívnejšieho pôsobenia agenta a boj proti korupcii je mojou srdcovou témou. Ja som p. Mešencovej ponúkol zastupovanie dávno predtým, ako o tom médiá informovali, nemedializoval som to a pokiaľ by sa to médiá nedozvedeli z iných zdrojov, mali by túto informáciu až po voľbách, pretože až po nich bude podaní žaloba na Najvyšší súd. Nerobil som okolo toho žiadne tlačovky, ja som s advokátkou telefonoval pred pár týždňami a ponúkol jej zastupovanie, pretože sa mi zdá, že ide o svinstvo. Je to svinstvo zo strany advokátskej komory, keď človek, ktorý sa odváži vystúpiť proti korupcii vo vlastných radoch, má prísť o živobytie a komora na ňom chce vykonať exemplárne potrestanie. Považujem to za ľudské svinstvo a to bez ohľadu na to, či máme pred voľbami.

Na predsedníctve komory p. Mešencovú vypočúval Ján Gereg, ktorý na obhajobe Vladimíra S. spolupracoval s korumpujúcim Pavlom P. a mohol o tom korumpovaní teoreticky vedieť. Ako na to pozeráte?

Považujem to minimálne za neetické. JUDr. Gereg sa už aj v minulosti viackrát snažil cez komoru presadzovať také opatrenia, ktoré by oslabili boj proti korupcii. Pamätám si, že keď sa v parlamente rokovalo o trestných kódexoch, komora cez svojich poslancov navrhla niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov, ktoré ak by prešli, výrazne zoslabia možnosti štátu bojovať proti korupcii a organizovanému zločinu. Koniec koncov – práve kvôli jednému z týchto návrhov som vo februári 2005 stiahol Trestný zákon z rokovania a schválil sa až v máji.

Aké sú ďalšie právne možnosti p. Mešencovej? Teraz to pôjde na Najvyšší súd, čo ak neuspeje ani tam?

Ďalšou možnosťou bude ústavná sťažnosť na Ústavnom súde, pretože advokátska licencia je zahrnutá pod ochranu vlastníckeho práva.

Šéf komory oboznámil verejnosť s rozhodnutím ešte pred jeho doručením samotnej advokátke. Je to v poriadku? 

Nie je. Predseda komory informoval o rozhodnutí na školení advokátskych koncipientov v máji, pričom bolo úplne zrejmé, o aký prípad ide.

On sa bráni tým, že koncipienti nie sú verejnosť.

Podľa mňa sú verejnosťou, veď ak majú školenie, resp. konferenciu, ide jednoznačne o verejnosť. Je to absurdné a v tomto prípade sa komora zachovala mimoriadne neeticky. Na jednej strane bazírujú na formálnych náležitostiach, resp. na všeobecných klauzulách o advokátskej nezávislosti a pritom porušujú vlastné predpisy. A to nepovažujem za dobrý signál ani do vnútra odbornej verejnosti.

Ďakujem za rozhovor.