Aktuálny spor medzi TV Markíza a Mikulášom Dzurindom okrem iného obnažuje aj metódy politikov, ktorí si majú sadnúť pred kamery. Mám s tým svoje skúsenosti. pokračovanie článku
Už to tak býva, že hokejisti bývajú pre deti akýmisi morálnymi vzormi. Je to v poriadku, veď nielen deckami lomcujú emócie, ak ide o majstrovstvá sveta, či finále našej biednej a zbytočne nafukovanej ligy. Problém nastáva, ak je tým vzorom niekto, kto sa volá Marcel Hanzal. Nie, tento chlapík určite nebol podpriemerným hokejistom. Určite však nie je vzorom. pokračovanie článku
V parlamente sedí taký týpek, ktorý asi nemá všetkých päť pohromade. Drzý a s argumentmi na mentálnej úrovni diktátorov. Áno, samozrejme, že je z SNS. Nie, nie je to Slota. Tento tam rochní oveľa nenápadnejšie. O to horšie. A šéfuje výboru. Pre obranu a bezpečnosť. Zoznámte sa s Rudolfom Pučíkom. Do rozpučenia. Amen tma. pokračovanie článku
Nie je ním z dôvodu, že by chodil po tme a húdol si popod nos, skôr preto, lebo sa mu v hlave dva navlas rovnaké prípady rozlievajú do dvoch odlišných. Výsledkom je tma v jeho hlave, dvojaký meter a najmä - obdivné „hú" od ľudí, ktorí nevidia súvislosti. pokračovanie článku
To, čo v posledných dňoch predvádza náš sluha (áno, dobre čítate - sluha) Robert Fico, prekračuje hranice nielen zdravého, ale už aj chorého rozumu. Okrem toho, že klame ako najatý a útočí na najnižšie pudy tých "menej premýšľajúcich", zverejňuje aj súkromné údaje a informácie, do ktorých ho veľké... nič. V honbe za zmenou pravidiel okolo DSS a sporiteľov úplne abstrahoval od odborných argumentov a začal s bulvárom. Aspoň je jasné, prečo mu tak imponuje. pokračovanie článku
"Vláda má eminentný záujem na tom, aby Matica slovenská mohla nerušene rozvíjať svoju činnosť. Bude jej na to vytvárať podmienky aj v budúcoročnom rozpočte, kedy by mala Matica získať minimálne 40 miliónov korún", zavalil dnes Robert Fico. Nevedno, či má Markuš takú charizmu, alebo na Úrade vlády nadštandardne kúria aj v auguste, každopádne môže táto správa pokojne kandidovať na bulovinu dňa. pokračovanie článku
Ak Ján Packa ako policajný šéf tuto tvrdí, že: "Ja idem po diaľnici dvestovkou a niekto ma "ofúkne". No ale to sa predsa nerobí! Tých dvesto už je naozaj dosť. Ja zákon neporušujem - tam, kde nie je obmedzená rýchlosť, sa na mňa stanovené rýchlosti nevzťahujú. Nie som ako český policajný prezident, ktorý musel odovzdať vodičský preukaz", a zároveň tuto tvrdí, že: "V obci bude päťdesiatka, či sa to niekomu páči alebo nie. Sme posledný štát, ktorý ju v Európe nemá", tak treba jasne povedať, že Packa je nielen potenciálnym vrahom, arogantným sluhom ľudu, rozdvojenou osobnosťou, ale predovšetkým paródiou. Na policajného prezidenta.
Od rozhovoru s Ivanom Miklošom sme sa pod každým ďalším rozhovorom pre SME.sk rozhodli uvádzať informáciu, či bol autorizovaný, resp. nie, či došlo k miernym, zásadným, resp. žiadnym dodatočným úpravám zo strany spovedaného. Prečo? pokračovanie článku
Vo štvrtok 19. apríla som na blogu zverejnil článok Ako si Brocka autorizáciu s cenzúrou pomýlil, v ktorom som vysvetľoval okolnosti nepublikovania rozhovoru s podpredsedom KDH pre ekonomiku na SME.sk. Na tejto stránke som natrafil na kritiku môjho článku. Napísal ju Ivan Šimko, bývalý člen KDH, SDK, SDKÚ, SF, aktuálne predseda strany Misia 21 a bývalý minister spravodlivosti (1992), podpredseda vlády pre legislatívu (1994), minister vnútra (2001) i obrany (2002). Nazval ju Ako Karol Sudor Brockovi ublížil. Nesúhlasím s ňou, ale keďže so slušne a na úrovni formulovanou kritikou nemám problém, rozhodol som sa ju (so súhlasom Ivana Šimka) zverejniť v plnom znení a bez môjho komentára. Nie je na škodu, ak majú čitatelia k dispozícii aj opačný pohľad, ako ten môj. pokračovanie článku
Pod rozhovormi pre SME.sk som svojho času ohlásil aj Júliusa Brocku, podpredsedu KDH. Oslovil som ho v rámci objektivity ako prívrženca súčasného predsedu Pavla Hrušovského, keďže týždeň predtým dostal priestor Pavol Minárik ako predstaviteľ krídla Vladimíra Palka. Témy oboch rozhovorov mali byť takpovediac identické, slúžiace na porovnanie názorov dvoch vnútrostraníckych oponentov. Nepoznal ich ani Minárik, ani Brocka. Ku cti obom pánom slúži, že ich vopred ani nežiadali, čo sa občas (najmä u politikov) stáva. Rozhovor s Brockom sme však nezverejnili, čo si všimli viacerí čitatelia a žiadali vysvetlenie. Tu je - Brocka si stotožnil autorizáciu s cenzúrou. pokračovanie článku
Šestnásteho marca zverejnilo SME.sk môj rozhovor s Pavlom Minárikom z KDH. V ňom som pri jednej otázke použil na označenie neformálneho poradcu poslanca Gaburu z KDH - Igora Cibulu, pojem „eštebák". Použil som ho, pretože ho tak v minulosti označili viacerí novinári i politici, ale najmä preto, lebo naozaj pracoval v komunistickej rozviedke. Dostal som viacero mailov, ktoré moje označenie Cibulu za eštebáka kritizovali. Jeden z nich poslal aj bývalý novinár a funkcionár SIS Peter Tóth. S jeho súhlasom zverejňujem celú reakciu v plnom znení. A oslovil som aj Igora Cibulu. pokračovanie článku
V súvislosti s novembrovou tragédiou v Bani Nováky (štyri obete), ako i v súvislosti s najnovšou tragédiou vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky, zohral premiér Fico (spolu s ministerkou Tomanovou) rolu herca, právom zaraditeľného do nominácií na Oscara. Bravúrne zahral empatického vodcu, promptne odškodňujúceho pozostalých každej obete, z ktorej smrti sa dajú vytlačiť politické body rovnako, ako vyrážky na pubertálnej tvári. Problémom je, že táto rola je falošná ako značky Abibas a Ribok z bratislavskej Miletičky. Vykalkukovaná na efekt, arogantne zneužívajúca empatiu a ľudskosť občanov, sledujúcich následky tragédie v médiách. Že je to tvrdé hodnotenie? Trt makový, práve naopak! pokračovanie článku
Hosťom relácie Téma dňa na TA3 bol dnes Štefan Hríb. Moderátorka počas diskusie s ním viackrát zopakovala, že sa snažia spojiť s Eugenom Kordom. Vraj sa nedarí nadviazať spojenie. Tak som zdvihol telefón a vytočil Kordovo číslo. Očakával som vypnutý telefón. Po prvom zazvonení mi zdvihol. Na moju otázku, prečo nedvíha telefón pri pokusoch TA3, mi povedal, že reláciu pozerá a čaká, kedy mu zavolajú. Ale nevolajú. Zaujímavé. Otázky z nadpisu teda ostávajú. Update 13.1.06 o 5.37 hod.: "Pán Sudor, ozývam sa vám, len aby som uviedla veci na pravú mieru. V podstate nikto neklamal, v tom vysielaní ani ja. Stala sa chyba pri telefónnom čísle. Moja chyba, ktorú ako redakorka priznávam. S pánom E. Kordom sme si to vysvetlili, dúfam, že to bude stačiť aj Vám. Všetko dobré - Ľuba Oravová, TA3." Oceňujem a ďakujem. Otázky z nadpisu už neplatia.
Keď sa zavádzal druhý dôchodkový pilier, sľubovali sa isté pravidlá. Človek si sám vyberie správcovskú spoločnosť, do ktorej mu Sociálna poisťovňa bude odvádzať deväť percent. Už samotný presun peňazí cez štátneho molocha bola hlúposť na entú, ale Kaník bol všetko, len nie rozumný zamestnanec daňových poplatníkov. Zvyšných deväť percent ostávalo v štátnej poisťovni. Tá (ako vo všetkom) s prevádzaním na súkromné účty meškala a mešká, pretože je neschopná a neefektívna. Logicky - ako všetko štátne a bez konkurencie. Hlavne, že má vedenie poisťovne odmeny, akoby šlo o efektívne riadenú inštitúciu. pokračovanie článku
Koncom roka 1999 sa stala nepríjemná nehoda s ťažkými zraneniami. Nie jednej osoby, ale troch. Istý advokát z Trenčína zbehol svojim autom do protismeru a na chodník, kde zrámoval 27-ročnú matku a jej 3 deti. Ona a 2 deti utrpeli ťažké zranenia. To sa môže stať každému šoférovi, povie si bežný vodič, premietajúc si množstvo vlastných zážitkov za volantom, ktoré zaváňali nehodami. Advokát nebol opitý, proste sa to stalo. Iste, stať sa to naozaj môže. Toľko správa z dnešného SME. Nebol by však tento štát na hlavu, aby sa nediali veci nevídané. Resp. aby sa nediali pomalšie, ako sa len dá a aby štát neskomplikoval obetiam čokoľvek, čo len dokáže. pokračovanie článku
Slovensko nemá príliš veľké šťastie na prezidentov. Počas druhej svetovej vojny ním bol fašista Tiso, ktorému k dobru nie je možné pripočítať prakticky nič, v novodobej histórii pretransformovaný komunista Kováč, ktorému však možno k dobru pripočítať aspoň postavenie sa proti Mečiarovi a jeho arogantným metódam (na veľkého prezidenta však málo), neskôr veriaci komunista, egocentrik a najmä komik Schuster, na ktorom bolo pozitívne iba ovládanie viacerých cudzích jazykov a... A dnes? Dnes nám prezidentuje človek, ktorého môžme pokojne nazvať – mafia friendly „dídžejšoférprezident“. Z toho, čo z bývalého potentáta mečiarovského režimu vydolovali novinári Marek Vagovič a Anton Molnár, musí byť bežnému človeku nevoľno. pokračovanie článku
Maďarského premiéra nahrali, ako priznáva, že klamal verejnosť. Podľa neoficiálneho prekladu Reuters dokonca zavalil i takôto: "Vláda nemá veľmi na výber. Nemá, pretože sme to poje.ali. A nie málo, veľmi. V Európe nie je žiadna iná krajina, ktorá by sa správala tak hlúpo ako my." No, o tom by som si dovolil zapochybovať, ale nechám ho v tom, má - chudáčik - iné starosti. pokračovanie článku
Nebankové subjekty narobili v tomto štáte veľké zlo a následky si vyžierame dodnes. Vypasení gauneri (všimnite si, ako sa miernim pri ich označovaní), zakuklení do pozícií ctených podnikateľov, okradli obrovské množstvo ľudí o neuveriteľnú sumu peňazí. Aj vďaka nečinnosti vlád, aj vďaka investičnej nevzdelanosti (u podaktorých aj pažravosti) občanov, aj vďaka nenažranosti množstva médií, a aj vďaka legislatívnym dieram, akoby zámerne vytvoreným darebákmi, platenými z našich daní. A vďaka tomu všetkému sa mohli priživiť aj istí hovorcovia. Medzi nimi aj súčasný šéfredaktor spravodajstva a publicistiky televízie TA3 Alfonz Šuran. Inak mladý (ročník 1970) a sympatický moderátor. pokračovanie článku
Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave šéfuje od 30.8.2006 istý Peter Hrkotáč. Ten pôsobil vo firme APEX. Neznáme meno, neznáma firma, zaoberajúca sa všetkým možným. Hrkotáča do funkcie nominovalo HZDS. Príznačné. Hnutie, ktoré má s povesťou problémy už vďaka čiernej minulosti, do funkcie vystrelí chlapíka, ktorý je finančne dávno za vodou a ktorý na funkciu tohto typu nie je odkázaný. Nie v tom je však problém. Ten tkvie v poznatku, že vo firme APEX okrem Hrkotáča fungovali aj mafiáni. Roman Deák a predtým aj Peter Steinhübel. A to je už iné "kafe". Šlo totiž o stelesnených "anjelov". A podnikateľa, ktorý sa spolčuje s mafiánmi (a je jedno, či súkromne alebo pracovne), by navrhovať nikto nemal. Budiž, u HZDS sme si na hlúpe (a na hlavu padnuté) nominácie zvykli a očakávame ich (viď kauza Urban a SIS). pokračovanie článku
Róbert Kaliňák sa ako minister vnútra naozaj činí. Nikto mu nemôže vytknúť, žeby okolo seba nerobil adekvátny rozruch. Najnovšie si vzal na paškál svojho predchodcu Vladimíra Palka a objednávku prieskumov verejnej mienky, za ktoré Ministerstvo vnútra vyhodilo 4,9 milióna korún. Naozaj dosť, ak vezmeme do úvahy znenie niektorých otázok, hraničiacich so zdravým rozumom. Nikto netvrdí, že keby v prieskumoch neodzneli isté primitívne otázky ohľadne Palkovej maličkosti, boli by ako celok lacnejšie. Zrejme nie. Problém je v inom - z akého dôvodu si vôbec orgány štátnej správy môžu dovoliť vyhadzovať peniaze von oknom a "dotovať" takto súkromníkov? A pri všetkej úcte - a to ani Palko neodtají - obdobné prieskumy sa robia za nižšie ceny. Stačí zavolať do ktorejkoľvek agentúry, potvrdia mu to. Argument, že u nás takéto prieskumy Štatistický úrad nerobí, neobstojí. Stačilo sa dohodnúť. Koniec koncov, má na to zmluvu s ministerstvom. Alebo tomu máme rozumieť tak, že predmetný úrad stojí za dve veci a nie je schopný inovovať a adaptovať svoje prieskumy tak, aby ukojil požiadavky zadávateľa? Nie - Palko, resp. jeho úradníci jednoducho chceli, aby to robila firma Takt. A takto dali do ruky tromf Kaliňákovi. Mimochodom - keby ten prieskum robil Štatistický úrad a ministerstvo by zaplatilo rovnakú sumu, štát by neprišiel ani o korunu. Peniaze by sa len prehodili z ľavého štátneho vrecka do pravého. Tiež by síce bolo čo kritizovať, ale škodu by nemal kto a ako vyčísliť. Realita je však taká, že milióny má vo vrecku súkromník. A Kaliňák nie je "béčko", aby to nevyužil. pokračovanie článku
V relatívne pravidelných intervaloch sa médiami prevalia správy o výčinoch banskobystrického učiteľa informatiky Mariána Kotlebu a jeho nohsledov, zväčša dejinám nerozumejúcich mládežníkov v odporných tričkách, či rovno strašidelných uniformách. Potvrdilo sa to i na oslavách výročia SNP v Banskej Bystrici, keď polícia vystrašila takmer ešte deti, prirastené k tomu fúzatému fičúrovi. Vieme, aké názory a činy nám produkuje partia „polobláznov“ zo Slovenskej pospolitosti, ako ich nedávno relatívne výstižne nazval premiér. Nemusíme si nič nahovárať, kto premýšľa, má v tom jasno. Kto nemá, nájde si protiargumenty a bude kričať čosi o slobode prejavu a jeho potláčaní políciou. Problém je v tom, že vreskot Kotlebovcov nie je o slobode prejavu, ale o velebení hlúpej, arogantnej a zvrátenej ideológie + presadzovaní tzv. stavovskej „demokracie“, o akú sa už pokúšali tak naši ľudáci, ako i fašisti za Mussoliniho. A tam už nikoho sloboda nemá čo siahať. Ani tá Kotlebova. pokračovanie článku
Ústav pamäti národa vznikol ako inštitúcia, odkrývajúca našu minulosť. Najmä tú temnú. Aj preto ju mnohí nemajú v obľube, drží totiž v strehu tých, ktorí majú čo zamlčovať. Ján Langoš a jeho kolegovia urobili dobrú prácu. Pripravili a presadili zákon, z ktorého mnohým dupkom vlasy stavajú. Že je ten zákon dobrý (i keď nie dokonalý) a pre niektorých nebezpečný, dokazuje štekot tých, ktorí by ho najradšej zrušili. Napr. Banáša v minulosti a Mečiara v súčasnosti (aj keď ten to robí nenápadne - chce priškrtiť zdroje a začleniť ho pod SAV). SNS na to ide diplomatickejšie - na stoličku šéfa chce posadiť osobu, reprezentujúcu odpor voči jednému zvrhlému režimu (komunizmu) a akceptujúcu zvrhlosť režimu iného (fašizmu). SNS chce totiž dosadiť na pozíciu šéfa UPN (okrem iných dvoch kandidátov) Arpáda Tarnóczyho. A to je škandál, pri ktorom sa musí jednak Langoš v hrobe obracať a jednak sa musí každý normálny človek pozastaviť. Hovorca SNS Rafaj tvrdí, že majú morálne právo postaviť svojich kandidátov. Klame. Postaviť kandidátov, sympatizujúcich s predstaviteľmi fašizmu, nemajú. Tobôž do čela organizácie, ktorá odkrýva aj dokumenty temného obdobia Slovenského štátu. pokračovanie článku
Špeciálny súd a špeciálna prokuratúra vznikli podľa bývalého ministra spravodlivosti Lipšica z jednoduchých dôvodov - jednak preto, aby najzávažnejšie kauzy rozhodovali tí najlepší sudcovia a prokurátori a jednak preto, aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo zneužívaniu regionálnych kontaktov medzi zločincami a tými, ktorí stoja na opačnej strane. Nie je žiadnym tajomstvom, že mafiáni, lekári, policajti, úradníci i predstavitelia množstva ďalších profesií, proste regionálne príslušných predstaviteľov spravodlivosti poznajú. Ak hrozí nejakému darebákovi dlhoročné väzenie, je ilúziou si myslieť, že nevyužije všetky možné spôsoby (a kontakty), aby sa z obvinenia vylízal, príp. dostal minimálny možný trest. Vrah predsa nepožíva úctu pred úplatkami, úplatkár už tobôž nie. Ak k tomu prirátame možné úniky informácií (potvrdené v množstve známych prípadov), vychádza z toho iba jedno - Špeciálny súd a špeciálna prokuratúra sú potrebné. Potrebnejšie, ako nejaký Harabin na stoličke ministra. pokračovanie článku
Koaliční poslanci sa rozhodli predložiť do parlamentu novelu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Cieľom je zmeniť absurdnú situáciu, keď poslanec dostáva odstupné už za jeden strávený deň v parlamente. Zmena samotná spočíva v tom, že takýto nárok poslancovi vznikne až vtedy, ak bude "poslancovať" aspoň päť mesiacov. Jedna z mála chvályhodných aktivít novej koalície však priniesla zaujímavé reakcie niektorých opozičných poslancov. U niektorých také zaujímavé, až sú smiešne. pokračovanie článku
Niekoľko jedincov, ktorým sa nedostatočne vyvinuli mozgové kapacity, natočilo primitívne video, na ktorom pália štátnu vlajku Maďarska a hučia hlúpe poznámky bez pointy. Následne ho zavesili na internet, dúfajúc, že sú vtipní a vážnosti hodní. Nezmýlili sa. Nie preto, žeby to hlúpe video stálo za reč, ale preto, lebo sa maďarská reprezentácia nechala nachytať a reagovala s horúcou hlavou. A presne toto je najväčšou živnou pôdou pre podobné konanie ďalších primitívov. Vzbudiť medzinárodný škandál - čo viac si môžu priať? Okrem toho, že jediným hodnotným poznatkom z celého klipu je fakt, že anonymná banda hňupov ani neovláda poriadne anglický jazyk, nie je na čo "diplomaticky" reagovať. Jediným správnym krokom je začatie trestného stíhania políciou a morálne odsúdenie slovenskou, resp. maďarskou verejnosťou. Všetko ostatné je zbytočná nadpráca, degradujúca vzťahy medzi dvoma štátmi, odsúdenými na susedské spolužitie a normálne vzťahy. pokračovanie článku
Na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí si pokojne sadnú za volant pod vplyvom alkoholu. Toto "hobby" ide naprieč všetkými profesiami i spoločenskými vrstvami. Na verejnosti sú najviac pertraktované prípady, keď si za volant sadnú verejní činitelia. Pritom tolerovať alkohol v krvi počas jazdy komukoľvek z darebákov, bez ohľadu na verejnú popularitu, je potenciálnou katastrofou. U nás sa takto zviditeľnili nielen opitý Cuper, opitý Duray (aj keď odmietol dychovú skúšku), opitý Ďuračka a ďalší pajáci, ale i jedna persóna, stelesňujúca v našom štáte spravodlivosť priamo od gruntu. Sudca. Ten sudca sa volá Vladimír Kvetko. A za volantom nebol ožratý ako doga prvýkrát. Nerobme si ilúzie. Keď je niekto schopný (a najmä tupý) spôsobiť v priebehu cca 13 mesiacov dve autonehody pod vplyvom alkoholu, určite takto nejazdil iba v medializovaných prípadoch. Práve naopak. Zrejme takto jazdil bežne. pokračovanie článku
Nová vláda dokopy do tejto chvíle ešte nič poriadne neurobila, napriek tomu sa venuje aj nezmyslom a zbytočnostiam. Pritom odflákla aj programové vyhlásenie vlády, ktoré zo všetkého najviac pripomína zjazdové dokumenty spred roka 1989. Nehádam sa - Dzurindove programové vyhlásenia neboli príliš konkrétnejšie, ale to je teraz pasé. Iné je dôležité - koalícia venuje svoj čas a sily hlúpostiam, navyše mimoriadne nedôležitým. A časť vlády dokonca oddychovala. Hneď po svojom zvolení. Asi ju unavil už samotný menovací akt. Niečo na tom bude - po akte býva človek obvykle unavený. pokračovanie článku
Občas sa stávajú situácie, pri ktorých sa človek rozosmeje, ani nevie ako. Niet nad nečakané príhody, označované ako situačný humor, občas vznikajúci aj ako čaro nechceného. Istá kapela šla hrať zábavu do obce s obyvateľstvom (prevažne) maďarskej národnosti. Riaditeľom kultúrneho domu bol takisto Maďar. Príjemný a usmievavý človiečik, snažiaci sa uctiť si hudobníkov ešte pred začiatkom akcie. Ako inak, voľačím tekutým. pokračovanie článku
Vymenovanie Štefana Harabina za nového ministra spravodlivosti možno vnímať ako trucpodnik Vladimíra Mečiara voči KDH a najmä Danielovi Lipšicovi. Nikto iný nesymbolizuje iný pohľad na súdy a prokuratúru viac, ako on. Ponechajme bokom odborné i etické výhrady, ktoré voči Harabinovi môžu prechovávať tí, ktorí si pamätajú jeho zvláštne praktiky z čias šéfovania na Najvyššom súde i jeho nezmyselnú žalobu voči SR na Európskom súde preto, že ho odvolali z funkcie. Každý minister má šancu preukázať svoje schopnosti, nech je náš skepticizmus akokoľvek oprávnený a podopretý jeho činmi v minulosti. pokračovanie článku
Keď Slota otvorí ústa, zväčša z neho vypadne konina. Ide o arogantného, obvykle nacápaného, vulgárneho a primitívneho politika, ktorý abstrahuje nielen od rozumu, ale už i od elementárnej logiky. Človeka, ktorý by mal byť v slušnej spoločnosti odsúdený na smiech občanov, príp. na pobyt medzi štyrmi bielymi stenami v Pezinku. A pri schopnej polícii, justícii a najmä odvahe svedkov zrejme tiež na pobyt za mrežami. Nielen za to, v čom mal namočené paprče, keď kedysi vládol s Mečiarom, ale aj za to, v čom má namočené paprče v Žiline. Ten, kto si Slotu pozval do vlády, legitimoval ho na oficiálneho reprezentanta štátu s možnosťou ovplyvňovať jeho smerovanie. Ten niekto sa volá Róbert Fico. Iba ťažko si možno myslieť, ze netušil, aké náročné bude hasiť žvásty, ktorými bude Slota perliť pri každej príležitosti. Hulvát a primitív sa nikdy nezmení. Ani s pečiatkou koaličného papaláša a legitimitou koaličného partnera. pokračovanie článku
Obdivovateľ Pupúna, píšuci aj na ešte lepší blog O všetkom aj o ničom
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
